Ako vystúpiť na horu Fudži

5. 3. 2025 autor: Ilya Nahay

Toužíte vidět Japonsko z jeho nejvyššího vrcholu? Já taky! Zatím se mi to ale nepodařilo. A protože tuším, že ten okamžik není daleko a na výstup se ptá i řada z vás, oslovil jsem někoho, kdo na Fudži nedávno byl — Ilya Nahay. Když mi totiž vyprávěl o výstupu, který loni podnikl se svou ženou, znovu ve mně zažehl touhu vyrazit. Věřím, že jeho postřehy oceníte.

Už pri našej prvej ceste do Japonska v roku 2016 sme mali v pláne vystúpiť na horu Fudži. Sčasti nám to však zhatilo nedotiahnuté plánovanie a sčasti blížiaci sa tajfún. Po ôsmich rokoch, počas našej tretej návštevy, sme si tento sen splnili. Počasie nám teraz prialo a na plánovaní sme si dali záležať. Poďte sa pozrieť, ako na to.

Plánovanie je v prípade Fudži dôležité

Ako samostatne stojaca sopka má špecifické počasie, na ktoré sa treba pripraviť. Turisti môžu vystúpiť na horu počas letnej sezóny, t. j. v júli, auguste a na začiatku septembra. Mimo tohto obdobia býva na hore sneh a početné chaty sú pozatvárané. Keďže je okno na výstupy zredukované na približne dva a pol mesiaca, nastáva problém s množstvom ľudí, ktorí chcú na horu vyšplhať, či už z radov domácich, alebo zahraničných turistov.

Ako odpoveď na to bol od roku 2024 zavedený poplatok 2000 jenov (cca 13 EUR / 380 Kč) na trase Jošida (hlavná trasa výstupu), pričom výstup je zároveň limitovaný na 4000 ľudí denne. Našťastie si lístky viete kúpiť vopred online a vyhnúť sa tomu, že by na mieste neboli dostupné. Nevýhodou je však nemožnosť refundácie.

Ak by ste si mysleli, že prejdete aj bez lístka, narazíte na závory a stráže, ktoré kontrolujú ľudí prichádzajúcich a odchádzajúcich touto cestou.

Výstup odporúčam v každom prípade plánovať na pracovný týždeň, keďže sa tak vyhnete najväčším davom.

➡️ Od roku 2025 se poplatek za výstup zavádí pro všechny trasy, v nové výši 4000 jenů.

Povolenie kúpené, čo ďalej?

Treba sa rozhodnúť, aký typ výstupu nám vyhovuje. V podstate sú dve možnosti:

1. Prespať na niektorej chate vyššie na hore a vystúpiť v noci na východ slnka,
2. alebo sa dopraviť busom do obľúbenej 5. stanice (približne v polovici trasy), prenocovať tam a začať výstup na druhý deň ráno.

Výhodou prvej možnosti je, že okrem východu slnka zažijete aj pochod svetiel ako vystrihnutý z Trinásteho bojovníka. Nevýhodou je, že každé svetlo predstavuje človeka, takže vo fronte pôjdete slimačím tempom a aj na chate budete spať len na zemi vedľa množstva ďalších ľudí – v podstate sa budete cítiť ako na prechode v Šibuji. Na druhej strane je to hlavný spôsob výstupu odporúčaný miestnymi autoritami.

My sme zvolili druhú variantu. Východ slnka síce neuvidíte z vrcholu, ale ak vyrazíte dostatočne skoro, môžete ho vidieť počas cesty (ak idete trasou Jošida). Brána na Jošidu je uzavretá medzi 16:00 a 3:00 ráno. Od roku 2025 sa plánuje zatvárať už od 14:00.

❌ Existuje aj tretia možnosť, ktorú autority vyslovene neodporúčajú a ani ja by som ju neodporúčal – takzvaný Bullet Climb, teda výstup na vrchol buď ráno alebo večer, prejdenie trasy počas dňa (noci) a následný zostup popoludní (ráno). Dôvod, prečo sa to neodporúča, je, že prídete o možnosť aklimatizácie a zároveň je to fyzicky náročnejšie ako prvé dve možnosti, najmä ak sa v niektorom bode dostanete do zápchy. Práve to je aj jeden z dôvodov, prečo plánujú skôr zatvárať brány.

5. stanica na Fudži

Na aklimatizáciu je dobré zajednať si ubytovanie vopred, či už na piatej stanici, ako sme to urobili my, alebo vyššie na hore, ak chcete ísť na východ slnka. My sme sa ubytovali v Fujikyu Unjokaku, čo je vlastne obchod kombinovaný s reštauráciou a ubytovaním.

Rezerváciu bolo možné spraviť a uhradiť online, pričom na recepcii stačilo ukázať len meno, doklady a potvrdenie. Najesť sme sa išli do reštaurácie v inej budove, kde pripravovali ryžu v tvare hory Fudži. Dokonca sme mali šťastie – mraky sa rozostúpili a ukázali nám vrchol hory.

🚌 Ubytovanie a autobusy sme zarezervovali približne mesiac dopredu, ale je pravda, že tentokrát sa nám letenky podarilo kúpiť iba mesiac a pol pred odletom. Normálne by som to však plánoval aspoň dva mesiace vopred.

Väčšina obchodov a reštaurácií zatvárala pomerne skoro, aj keď ešte boli k dispozícii v Japonsku všadeprítomné automaty na nápoje. Vodu však odporúčam kúpiť už v Tokiu, pretože je lacnejšia a zároveň sa jej odporúča piť dostatok kvôli aklimatizácii na nadmorskú výšku.

Keďže Fudži je vysoká 3800 metrov, môže vás tu zastihnúť výšková choroba, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou a bolesťou hlavy. Zažiť ju môžete vo výškach nad 3000 metrov, a ak vás postihne, odporúča sa zostúpiť nižšie. Bojovať proti nej môžete buď aklimatizáciou, alebo dostatočným pitným režimom.

Smetné koše tu nie sú, takže si svoje odpadky budete musieť odniesť so sebou. Našťastie napríklad v budove, kde sme boli ubytovaní, boli skrinky, do ktorých sme si mohli odložiť fľaše a iné veci. Cestou späť sme si ich vyzdvihli a vzali so sebou do Tokia.

Na samotnú Subaru 5. stanicu sme prišli zo stanice Šindžuku v Tokiu – premávajú odtiaľ pravidelné autobusy (napr. Highwaybus.com). Náš sme si naplánovali tak, aby sme dorazili na 5. stanicu okolo tretej, keď sme sa mohli ubytovať.

Autobusy vás zavezú na stanicu v Kawagučiko, odkiaľ sa dá prestúpiť na spoj na 5. stanicu. Existuje však aj niekoľko autobusov, ktoré premávajú priamo zo Šindžuku na 5. stanicu.

Po ubytovaní a večeri sme šli spať. V našom prípade bolo ubytovanie v kapsulových bunkách, ktoré boli pohodlné. Ak ste ešte nespali v kapsulovom hoteli v Japonsku, môžete si to vyskúšať rovno na Fudži.

💸 Večera (pork cutlet s ryžou v tvare Fudži) vyšla na 1480 jenov na jedného (9,60 EUR / 240 Kč). Skrinky stáli väčšinou 500 jenov, rovnako ako sprcha. Nápoje, ako Pocari Sweat, boli vyššie na hore tiež za 500 jenov.

Pred výstupom

Na výstup sme vyrazili po štvrtej, keďže sme chceli stihnúť poobedný autobus na Šindžuku a počasie hlásilo prehánky. V tom čase bola už väčšina našich „spolubývajúcich“ dávno na ceste hore, keďže vyrazili ešte skôr ako my.

Veci, ktoré sme mali navyše, sme odložili do skriniek a začali náš výstup na Fudži.

Tu sa ešte pozastavím pri skrinkách a ďalších praktických veciach – určite si na tento výlet našetrite 100-jenové mince, či už na skrinky, záchody na hore alebo prípadne na vodu (aj keď tú viete platiť aj bankovkami).

🚻 Na väčšine chát sú toalety, ktoré boli dokonca v dobrom stave, a vodu si môžete dokúpiť cestou. Treba však počítať s tým, že čím bližšie k vrcholu, tým vyššia horská prirážka.

Na bráne sme sa preukázali našimi povoleniami a už nám nič nebránilo v ceste. Prvý úsek vedie cez les a je veľmi príjemný, časom však z lesa vyjdete a zvyšok výstupu pokračuje na otvorenej hore.

Keďže sú to letné mesiace a my sme si vybrali výstup cez deň, netreba zabudnúť na:

• pokrývku hlavy,
• okuliare
• a opaľovací krém.

Kolmo nahor

Technicky je výstup nenáročný, najzložitejšie úseky sú pokryté sopečnou horninou, ale nie je ich až toľko.

Väčšinou len stúpate kolmo nahor a postupne míňate chaty alebo väčšie skupiny turistov, ktoré idú hore alebo dole (časť trasy je spoločná so zostupovou).

⚠️ Na Fudži môžete vystúpiť štyrmi rôznymi trasami, z ktorých najznámejšia je Jošida. Tá sa zároveň križuje s trasou Subaširi, a preto si treba dávať pozor na značenie, aby ste omylom neskončili na inej stanici. Samotné miesto, kde sa trasy križujú, je viditeľné a označené, ale za horšieho počasia sa môže stať, že sa pomýlite. Aj pri zostupe zo samotného vrcholu je dôležité mať na pamäti, ktorou cestou sa vraciate.

Tým, že sme vyrazili zavčasu, videli sme cestou aj východ slnka – a keď ste v krajine vychádzajúceho slnka, spraví to na vás dojem. Čím vyššie stúpate, tým viac vidíte z Japonska a začínate si uvedomovať nielen výšku, ale aj to, že Fudži stojí samostatne a ponúka výhľad do diaľky. Teda za predpokladu, že vám neprší alebo nie ste práve v oblakoch.

Nám počasie vyšlo – len občas poprchalo a oblačnosť sa často trhala, otvárajúc nám výhľady dole na nížiny.

Cestu občas lemujú aj červené brány tóri, keďže Fudži je aj cieľom pútnikov. Ak sa na to cítite, môžete ju zdolať úplne odspodu po starej výstupovej ceste. Väčšina turistov, rovnako ako my, však začína od piatej stanice, ktorá sa nachádza vo výške 2300 m. Takto vám zostáva vyšľapať „len“ 1500 m na vrchol namiesto celých 3800 m.

Počas výstupu sú po celej trase chaty, kde sa môžete zastaviť, napiť alebo si dať niečo pod zub. Ak si kúpite nápoje od nich, môžete im priamo vrátiť fľašu. V opačnom prípade si ju musíte zobrať so sebou do Tokia alebo kamkoľvek idete ďalej.

Výstup nám trval približne 4 hodiny a 20 minút, ale sme zvyknutí chodiť na hory. Podľa vašich skúseností si preto môžete čas buď pridať, alebo ubrať.

Našťastie sme sa nedostali do žiadnej väčšej zápchy a výstup bol plynulý.

Keď vyjdete na koniec trasy Jošida, prejdete ešte veľkou bránou tóri a ocitnete sa na vrchole. Čo vás možno prekvapí (okrem výhľadov), je, že sa tu nachádza viacero chatiek, kde predávajú rôzne suveníry, prípadne si môžete kúpiť a poslať pohľadnicu.

Fudži je aktívna sopka a môžete sa prejsť okolo celého krátera, čo zaberie cca hodinu. Tiež môžete ešte vystúpiť na najvyšší bod hory.

❄️ S čím ešte treba rátať, je, že na vrchole hory je výrazne nižšia teplota ako na piatej stanici alebo v Tokia. Keďže je leto, v Tokia môže byť cez deň pokojne 35 – 40 °C, ale na vrchole Fudži bude len tesne nad nulou. V našom prípade bolo hore okolo 8 °C a na piatej stanici približne 14 – 15 °C.

Pozor na Rolling Stones

Keď sa pokocháte výhľadmi, pozriete si kráter alebo kúpite nejaké suveníry, môžete sa vybrať na cestu dole. Táto trasa je na veľkom úseku odlišná od tej, po ktorej ste vystúpili – či už smerovaním, alebo samotnou štruktúrou. Tvorí ju červenkastý vulkanický štrk, po ktorom sa dá ísť veľmi rýchlo. Treba si však dávať pozor, keďže sa šmýka a ľudia často uvoľňujú kamienky, ktoré vás môžu trafiť (to platí aj o ceste hore).

Jednu vec, ktorú som nespomenul a ktorá súvisí priamo s horou Fudži, je turistická drevená palica, ktorú si môžete kúpiť na piatej stanici. Za poplatok vám na každej stanici vypália znaky, takže z nej vznikne pekný suvenír – a zároveň vám môže trochu pomôcť pri výstupe.

Cestou dole sú chaty, a teda aj toalety, zriedkavejšie, no na druhej strane je zostup rýchlejší – nám trval okolo 3 hodín. V dolnej časti sa potom trasa opäť spája s cestou nahor.

Keď znovu prídete k bráne, skontrolujú vám tam platné vstupy. Práve keď sme tam boli, zastavili dvoch turistov, ktorí nemali kúpené povolenia na výstup a pravdepodobne zablúdili z inej stanice.

Keď sme prišli na 5. stanicu, ešte sme si vyzdvihli veci zo skriniek a vyrazili na autobus do Tokia.

Mimochodom pre tých, ktorým sa nechce vyšľapať celú horu, existuje možnosť povoziť sa na koňoch neďaleko piatej stanice alebo sa vydať na okružný chodník okolo hory. Stále však budete potrebovať povolenie, ak pôjdete okolo brány na trasu Jošida.

Na záver

Aby som to zhrnul, na Fudži budete potrebovať povolenie na výstup, turistickú výbavu (minimálne topánky, čiapku/klobúk a dobrú bundu), vodu a ideálne ubytovanie niekde na hore.

Samotný výstup je náročný výškou a stúpaním, ale technicky je zvládnuteľný. Odporúčam tiež sledovať predpoveď počasia – napríklad tato stránka ponúka aktuálne informácie o počasí na Fudži.

Odmenou vám bude pohľad na Japonsko z vrcholu jeho najlegendárnejšej a najvyššej hory – a možno, rovnako ako v našom prípade, aj splnený sen.

Máte zkušenost s výstupem na horu Fudži? Budu rád, když se podělíte v komentářích o své postřehy, tipy a dojmy.